Ryan Lorian Durton

16. srpna 2012 v 16:42 | Tým Adorian |  Studenti
Jméno a přijmení: Ryan Lorian Durton

Datum a místo narození: 28.2.1995, Awold, Európsky kontinent

Věk:17 let

Druh: Čistokrevný

Vzhled: Pomerne vysoký chlapec, alebo po vonkajšej stránke možno už aj muž. Vyspelý na svoj vek a dobre stavaný. Nijak zvlášť k tomu ale neprispelo cvičenie či šport, sám vždy predsa tvrdí, že na podobné malichernosti nemá čas. Existuje na to jediné vysvetlenie, k tým svalom, čo obopínajú jeho telo, dopomohol krutý život tam vonku. Ale to je iná kapitola, tak späť k jeho vzhľadu. Na prvý pohľad, najobyčajnejšie na ňom je jeho oblečenie. Príliš často ho stretnete v džínsoch, je jedno či tmavých alebo svetlých, do očí bije hlavne to, že nové už nie sú dlho. Skôr obnosené a na niektorých miestach možno už aj rebelsky prešúchané. Tričko, čo obopína svaly na jeho hrudi, najčastejšie z časti prekrýva čierna kožená bunda, ktorú má na sebe takmer vždy. Že frajerský štýl? On to tak neberie... možno. Tmavé vlasy si vždy stoja ako chcú, ak to poprípade prehrabovaním sa v nich ešte nezhorší. Tvoria však neprehliadnuteľný kontrast s jeho bledou pleťou, ktorú zdedil po matke - severanke. Na svet sa však nedíva bledými očami, aké sú obvyklé v tejto zemepisnej šírke. Skôr nezvyčajné, tmavé a chladné. A predsa niekedy pôsobia sladko ako roztopená čokoláda. Tento chlapec má tisíc tvári, avšak jedno je isté - úškrn na jeho sýtych perách je skôr ľadovo škodoradostný a nie prejavom radosti. Aj tento úškrn však vždy v jeho líci vyreže jamku - rozkošnú a milú, priam detskú. Ironické, že?

Povaha: Ryan je prototypom človeka, ktorý si už toho odžil priveľa na to, aby sa ho niečo dotklo. Ako by to povedala jeho matka - má emocionálny rozsah čajovej lyžičky. On si to však neberie zaťažko. Ako by aj mohol, však? V postate svojej osobnosti je totálny flegmatik. Málo čo ho dokáže nadchnúť, málo čo priviesť do zúrivosti. Práve preto ak sa niekomu podarí u neho vyvolať akékoľvek emócie, prežíva ich o to viac ako ostatní. To však veľmi nečakajte. Fakt málokomu sa podarí vyvolať v ňom čo len iskierku pocitu. Nemyslite si však, že kvôli tomu je jeho tvár vo večne neutrálnom výraze a on si nevšíma nič okolo seba, akoby bol zavretý vo svojom osobnom vesmíre. To by ste sa teda pekelne mýlili. Tento chlapec je totiž až nad mieru všímavý a málo čo ujde jeho pozornosti. Či už ide o zmenu niekoho nálady alebo o najnovšiu klebetu, čo sa šušká lokálom. Na počudovanie väčšiny ľudí je Ryan pomerne spoločenský tvor. Dokáže pozorne počúvať a rozprávať celé hodiny hoc aj o nepodstatných hlúpostiach, takže väčšinou máte pocit, že rozpráva veľa, zároveň však prídete na to, že vám dokopy nepovedal nič. Háčik v jeho povahe je totiž v tom, že aj keď on svoje pocity veľmi neprežíva, klamať vie výborne. A to nie len slovami ale aj telom. Zaujatý postoj, nadšený výraz v tvári, úsmev či úškrn, čo sa rýchlo každému dostane pod kožu, bez toho aby si uvedomili, jeho skutočný odstup a chlad. Lorian nemá priateľov, on ľuďom skrátka neverí, on má len ľudí, ktorí veria jemu a on ich môže s pokojom v duši využívať.

Historie: Ako už bolo naznačené, Ryan nemal ľahký život. Narodil sa do krutých podmienok severu. Do krutých však nie len kvôli tej zime, skôr preto, že sa narodil slobodnej matke. Žene, ktorá dlhé roky pracovala ako kurtizána a rozhodne svoje povolanie nehodlala opustiť, kvôli akémusi decku. A tak vyrastal v bodreli, keď jeho matka "zarábala" pri ňom sa ako opatrovateľky striedali iné ženy pochybnej povesti. Ako šesťročný, dostal zápal očných spojiviek a keďže matka nemala na lekára, previazala mu oči bielou šatkou a tak chlapec rok a možno i viac nevídal svet, aby si boli istí, že choroba sama pominie. Nárazy do stien a schody boli tými ľahšími zraneniami, horšie to už bolo s podnapitými zákazníkmi jeho matky, ktorí si často radi buchli do malého "slepého" decka, čo sa plietlo pod nohy. Smutné, však? Mám však jedno šťastie, že život ma naučil klamať a vymýšľať si. Áno, správne. Celé toto je lož, teda, až na jednu vec - ten sever. 28. februára 1995 sa totiž v Awolde skutočne narodilo dieťa. A nie nebol to pekný deň. Snežilo, mráz štípal, vietor fúkal ako bláznivý. Taká tá pravá Švédska zima bola nepopierateľná - nič výnimočné. Čo ale bolo výnimočnejšie je že tento chlapec sa narodil do bohatej rodiny Awoldskej elity. Len tak, bum, ako z neba mu spadlo na hlavu vysoké postavenie a majetok, priam až úcta od tých nižšie postavených. Už to malé urevané decko v postieľke bolo čímsi jedinečným. Či skutočne? Nie, bolo to obyčajné tuctové dieťa. Plakal, jedol, spal a rástol. S prvými krokmi prišli prvé pády. S prvými pádmi obité kolená a opäť plač. Iné oproti ostatným deckám to bolo len v tom, že mu za zadkom behal sluha, aby mu kolienka hneď ošetril a utrel z líc slané slzy. Povedzme to tak, že z Ryana rýchlo vyrástol jediný rozmaznaný synáčik, ktorý mal snáď všetko, čo mu rodičia na tváričke videli. Podobným spôsobom si dupol, aj keď mu chcel otec zaobstarať súkromných učiteľov, aby sa mohol vzdelávať v pohodlí domova. Ale nie, on nechce učiteľov, on chce ísť do normálnej školy medzi bežné decká. On chce hrávať basket, možno futbal, chce chodiť na pochybné školské výlety a chce sa normálne učiť v školských laviciach. No "učiť sa". Skôr čumieť von oknom ako normálne deti v jeho veku a profesorov starostlivo ignorovať. Aj napriek nevšímavosti sa však na neho toho nalepilo dosť. Dosť na to, aby skončil základnú s dobrými výsledkami a jeho rodičia mohli byť šťastní za svoje dokonalé dieťa. Áno, rozprávka sa už končí. Z Ryana totiž skutočne vyrástol rozmaznaný chlapec, ktorý vždy dostal čo chcel. A keď sa dostal do pubertálneho veku, priestor na rebéliu akosi nezostal. Nie na tú normálnu. Nikto neriešil jeho výstrelky, nekomentovali jeho neskoré príchody domov, ani striedanie slečien, ktoré po jeho boku kráčali na večierky. Mohol si dovoliť čokoľvek. A práve to ho štvalo. Preto si jedného dňa len tak z ničoho nič pobalil tašku, do vrecka džínov strčil nejaké peniaze a vybral sa preč. Za hranice Awoldu, za hranice Švédska, za hranice Európy. Prvá zastávka Everas, Americký kontinent. Ten rozmaznaný fagan si však rýchlo uvedomil, že v novom meste, kde jeho meno nič neznamená, to nebude mať také ľahké. A peniaze sa rýchlo minuli. Prišli noci strávené na lavičke v parku, dni, keď nemal čo jesť. Musel sa naučiť čosi si odpracovať, čosi ukradnúť. Vyvinul sa v ňom zmysel pre prežitie, ktorý mu doteraz v zlatej klietke chýbal. Ďalšia vec, čo na seba nedala dlho čakať bola nedôvere k ľuďom na okolo. Sám, bez priateľov na úplne novom mieste, kde mu nikto nebol ochotný pomôcť len tak nezištne. Ľudia ukázali svoju obvyklú krutú stránku. Na druhej strane mu to ale aj pomohlo. Naučil sa stáť na vlastných nohách a využívať každú príležitosť, i keď začiatky boli ťažké. Nebudem spomínať monokle, zlomenú ruku alebo iné modriny, to všetko boli len nepodstatné súčasti jeho života - tvorenia novej osobnosti ktorou sa stal teraz. Za dva roky je z neho úplne iný človek. Z ukradnutých peňazí si kúpil lístok na loď, ktorá ho má priviesť späť. Vracia sa domov? Nie tak celkom. Skôr len do Awoldu, pretože v jeho hlave zo sekundy na sekundu skrsla myšlienka, že by chcel okúsiť, aké je byť študentom Adorianskej univerzity. Dostane sa tam? Nechajte sa prekvapiť!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Walko Walko | Web | 17. srpna 2012 v 7:38 | Reagovat

Moc pěkné.

2 ugg short ugg short | E-mail | Web | 23. října 2012 v 7:46 | Reagovat

Thanks For This Post, was added to my bookmarks.
http://www.shoesvisit.com/ugg-sundance-ii-boots.html

3 inexpensive prom dresses inexpensive prom dresses | E-mail | Web | 23. října 2012 v 8:46 | Reagovat

Q. Why did the computer squeak.
http://www.rundress.org/

4 Ala Ala | Web | 12. února 2014 v 13:23 | Reagovat

Parádní blog.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
©2013 Tým Adorian|Layout by Railen|All Rights Reserved.
Je zakázáno kopírovat jakékoliv texty z tohoto blogu bez písemného souhlasu adminů či uvedení zdroje.