Felarin Roxainne Swerais

25. července 2012 v 11:44 | Tým Adorian |  Studenti
Jméno: Felarin Roxainne Swerais

Datum a místo narození: 4.2.1995 Awold, Európsky kontinent

Věk: 17 let

Druh: Míšenec

Vzhled: Šuchotavý zvuk plášťa a klopot opätkov, to tvorí melódiu jej ladných krokov. Krokov, ktoré si veľa ukradli z éterických pohybov víl a tanečných figúr balerín. Elegantná a nenapodobiteľná v celej svojej podstate. Vždy s miernym poloúsmevom na perách, keď si z vlasov stiahne látku kapucne a odhalí tak záplavu tmavých jemných vĺn, čo zaligocú sa striebrom, keď na ne dopadne svetlo. Zapôsobiac na okamih nevinne, keď vzopne jemné rúčky ako v modlitbe, no len na tak prostú vec, ako je stiahnutie čiernych zamatových rukavičiek zo svojich dlaní. Až potom konečne pozdvihne tvár, odsunúc čierny závoj vlasov na chrbát. A vy zrazu hľadíte do očí oživenej porcelánovej bábike. Tak bledej a na pohľad krehkej, akoby vyšla spod rúk zručného modelára, čo vdýchol jej nehybnému telu život. A ona opätuje pohľad párom nebesky modrých očí orámovaných vejármi dlhých tmavých rias, čo hladia jej stále detské líca, raz za čas poznačené rumencom. Tá tvár sa na okamih zdá byť anjelskou, až kým sa tie sladké červené pery neroztiahnú do úškrnu a vám zrazu dôjde podstata slovného spojenia "padlý anjel". Kráska, čo zdá sa byť nevinnou, malý diablík, čo skrýva sa za maskou anjela, aby narušil rovnováhu sveta. Štíhla a vysoká, oplývajúca ženskosťou, čo pre iné by mohla byť slabosťou. No to čo postráda na sile, si ona nahrádza inými schopnosťami, čo skrývajú sa v jej tele. O nadaní svedčí i jej tetovanie vzadu na krku, čierny spletitý a záhadný vzor preťatý čepeľou dýky, čo hovorí o tom, že patrí k významnému rodu Swerais.

Povaha: Tak odlišná od bežných dievčat v jej veku. So vštepenou dávkou francúzskej etikety, čo prebývala už v jej detskej duši. Tak dokonale vychovaná a na pohľad bezchybná. Ovládajúca poklony a najvyššie oslovenia, keďže sa vždy pohybovala medzi tými vyvolenými. A predsa je za milým úsmevom a prívetivým pohľadom viac. Vždy sa tam čosi skrýva. V jej prípade je to rafinovaná myseľ. Prešibaná a vzdorovitá, istým spôsobom neprispôsobivá a vždy kráčajúca svojou vlastnou cestou. Postrádajúca vo svojom svete len jednu vec - pocit, že je potrebná. A možno predsa ešte čosi viac - lásku - no tú nikdy nepoznala a nevie o tom, že jej chýba. Nechce nič a všetko zároveň. Zvláštna. Čudná, Výnimočná.... Ochotná obetovať sny za vyšší princíp spravodlivosti, ktorý by nastolil opäť starý poriadok. Bezhlavo vrhajúca sa do problémov, čo sa okolo nej večne točia, hľadajúc riešenie aj tam, kde nie je. So zlepeným srdcom, ktoré aj tak bije na tom správnom mieste, i keď raz za čas preskočí. Úprimne ironická, sarkasticky klamlivá. Záleží od okamihu, od danej chvíle či práve vtedy nemá raz náladu zapadnúť do tohto sveta pretvárky a stať sa sebeckou. No takých chvíľ je málo, verte mi...

Historie: Začalo sa to skôr ako sa mala narodiť. Začalo sa to splodením miešanky. Malého dievčatka v srdci Paríža, ktoré rástlo a žilo svoj "ľudský" život so svojou matkou. Boli sami. Len oni dve a predsa bohaté a tak patrili k smotánke. Práve preto sa to dievčatko stalo excentrickou slečinkou, čo dobre ovláda etiketu a spoločenské pravidlá, vrátane dvorných intríg a klamstiev. Rado sa zahrávalo s osudmi ostatných, rado ľudí riadilo a ovplyvňovalo. Vo svojom svete bola dokonalou - vzorom, ideálom. Krásna, usmievavá a predsa tak vrtkavá. A potom nastal zlom, keď sa v deň jej pätnástych narodenín ukázal jej otec a ona sa mala vytratiť z tohto vysnívaného sveta pozlátok. Niektoré by sa na jej mieste možno zrútili, keď by zistili, čím vlastne je. No ona nie, bola natoľko zvyknutá rozhodovať o iných, že rozhodovanie medzi životom sa smrťou obyčajných smrteľníkov, vyprevádzanie ich a obchod s ich dušami sa jej zdali zvláštne lákavé. A tak odišla s otcom, ešte viac postrčiac do popredia svoje márnomyseľné a vodcovské ja, rozhodnutá zapadnúť medzi rovesníkov, čo jej boli hodní. Nastúpila na akadémiu Adorian. Učila sa. Zanechávala dojem. Dosahovala výsledky. Stala sa hodnou svojho mena i postavenia. A tam sa začína druhý príbeh. Príbeh lásky či možno poblúznenia. Keď sa mladý chlapec, tak ambiciózny a inteligentný, nechal okúzliť krásou a cieľavedomosťou tejto mladej dámy. Obaja ako jedny z najlepších študentov, obaja naplnení hrdosťou na svoju vlastnú osobu. A tak sa časom z povrchných urážok a vyrývaní stali úsmevy, a z nepriateľstva sa vykľulo puto, ktoré pretrvalo do konca akadémie. Vzali sa, mali dieťa a žili šťastne... Niekoľko mesiacov, možno rokov... Tým dieťaťom bola práve Felarin. Dievčatko, čo sa malo stať požehnaním. Narodila sa 4.februára v meste Awold, keď krajinu striebrili vločky snehu. Bol krásny deň, jeden z tých pokojných, keď aj zima môže vyzerať krásne. Plakala a tak ju tíšili matky láskajúce dlane a upokojoval ju otcov úsmev. No to všetko bolo len začiatkom konca. Konca rozprávky... Keď mala Felarin konečne dva roky, všetko sa vrátilo do normálu a do starých koľají. Jej rodičia sa totiž vrátili k samoľúbosti a svojim vlastným cieľom. Otec prijal miesto diplomata a niekoľko týždňové služobné cesty sa stali normálnou súčasťou jeho života. A matka, tá čo sa v prvé mesiace o svoje dieťa starala s najväčšou láskou, zrazu ochladla. Jej ochranárske náručie vystriedali dlane platenej pestúnky a žena, čo vytriezvela z materinského omámenia sa stala špehom, využívajúcou svoju ženskosť a krásu ako dokonale krytie a odvádzanie pozornosti. A tak Felarin rástla. Spočiatku len v opatere pestúnky, ktorá už malému dieťaťu vštepovala základy etikety na žiadosť jej matky a tak sa pre malú stala akousi guvernantkou. Učila ju ladnej chôdzi a milým i keď hraným úsmevom. Učila ju byť ústretovou, aj keď by normálna žena už dávno vybuchla hnevom. A tak sa z malej Fely časom stala dáma, či už to chcela alebo nie. Chodila ladne, mávala, usmievala sa, keď mala. Nezáležalo na tom, čo cíti a či je šťastná, skrátka plnila svoju rolu reprezentatívneho dieťaťa bohatej a vysoko postavenej rodiny. Všetci boli spokojní. A tak keď nadišiel čas a Fela vo svojich siedmych rokoch všetkým dokázala, že je hodná svojho mena, ju otec odviedol na zvláštne miesto. Tmavá nočná ulička prekypovala tichom, keď jej malé nôžky zastavili vedľa otca. Obzerala sa dokola, no nevidela nič zvláštne. Až potom zrazu sa stena roztvorila a odhalila tajnú miestnosť a v nej muža. Starého a predsa pôsobil strašidelne, so zjazvenou tvárou a pohľadom ostrým ako dýka. Otec ju postrčil dnu a stena sa zavrela. Keď však Felarin vychádzala, už nebola rovnaká. Už nebola dieťaťom. Bola označená. Na zadnej strane krku sa jej od vlasov kľukatil dolu až k ramenu tajomný čierny vzor. Skrúcajúce sa ornamenty v strede preťaté čepeľou dýky - rodinný symbol rodu Swerais. Od toho dňa hodiny etikety, ktoré mala na starosti pestúnka nahradili hodiny geografie, cudzích jazykov, histórie, biológie, filozofie a boja s dýkami. Všetko na to, aby Fela pochopila svoje budúce poslanie. Všetko preto, aby mohla i naďalej reprezentovať svoj rod. Učila sa, zahrabaná v knihách do večerov skúmala staré mapy a dejiny. Začala plynule hovoriť švédsky, anglicky, francúzsky i španielsky. S prekladmi latinčiny tiež nemala nikdy problém, ba dokonca pochytila i čosi zo slovanských jazykov. A tak rástla. So slovami Descartesa i Aristotela na perách a s myšlienkami Platóna i Kanta v hlave. Stávala sa z nej žena, ktorá raz iste bude vedieť čo chce. No verte či nie, bohatstvo ani zástupy učiteľov nedokázali zaplniť medzeru po rodičoch, ktorí inak nemali veľmi o svoje dieťa záujem. Nikto sa nestaral o jej túžby a detské priateľstva a tak poznala len pár dievčat a ešte menej chlapcov svojho veku. No nedá sa o nej povedať žeby bola nespoločenská práve naopak. Na čo si totiž vždy jej matka našla čas boli večierky a honosné plesy. Podujatia, kde sa vždy stretávajú len tí najvyššie postavení a tak jej Felarin od istého času robila spoločnosť. V krásnych šatách a s dokonalým účesom sa promenádovala medzi staršími dámami a pánmi. A zvláštne no málo kto nepodľahol jej kúzlu skromnosti a miloty. Jej úsmev sa stal legendou, ba rozprávkou, o ktorej sa hovorilo malým deťom pred spaním. Dievča, čo okúzlilo elitu. V strede pozornosti - a predsa tak samé a sklamané týmto životom. Jedno totiž vedela vždy, nikdy nechce byť ako jej matka, i keď sa na ňu výzorom a vonkajším správaním začínala čím ďalej tým viac ponášať. Možno práve preto, keď začalo obdobie jej rebélie začala stvárať tie svoje bláznovstvá. Vtípky a žartíky, keď sa z večierkou vytrácala stále s tým istým chlapcom. Keď po ňu chodieval domov a ona zdrhla z hodiny geografie len preto, aby si s ním vyrazila na prechádzku na koni. Pikniky a priateľské doberanie. Ten chlapec - mladý šľachtic Damen - sa stal jej záchranným kolesom v tom mori pretvárky. Pri ňom sa mohla smiať, pri ňom mohla byť sama sebou. Pri ňom mohla bežať bosá po lúke, keď na to mala chuť, pri ňom mohla byť tou, čo nie je ako ostatné... No nič nezostane nepotrestané. A o tom vychovanom dievčati sa začali šíriť klebety. Chýry, ktoré však nedokázala nikto vyvrátiť ani potvrdiť. Nikto jej nemohol do očí povedať, že robí niečo čo nie je dovolené, lebo na ňu nič nemali. Boli to len tajné výlety. Neexistovali dôkazy, neexistovalo nič čo by ju usvedčilo. Len ona bola akási iná. Šťastnejšia, keď sa do tých modrých očí konečne vkradol smiech. Istým spôsobom, možno sa do neho zaľúbila. Do jeho šarmu, úsmevu a úprimného pohľadu. Možno do jeho hry na gitare, ktorú tak dopĺňala svojím klavírom. Možné je všetko. No ona sama nevie čo cíti. A i keď ju na perách stále šteklí jeho prvý bozk, bol aj ich posledný. Nedovolila si rozmarom pokaziť priateľstvo, ktoré si vážila najviac na svete, navyše mala na to aj dobrú výhovorku. Nástup na akadémiu a nevedomosť toho, aké to bude, keď ona bude zavretá za múrmi Adorianu a on bude stále tam vonku v meste Awold. Možno strach, možno naopak odvaha, keď sa ho dokázal zrieknuť. To ukáže len čas. Teraz má pred sebou štúdium...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ball gowns dresses ball gowns dresses | E-mail | Web | 23. října 2012 v 9:17 | Reagovat

Very Interesting Post! Thank You For Thi Information!.
http://www.wiredress.net/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
©2013 Tým Adorian|Layout by Railen|All Rights Reserved.
Je zakázáno kopírovat jakékoliv texty z tohoto blogu bez písemného souhlasu adminů či uvedení zdroje.